Tomáš Vilim
Klince: Reč pravdy chýba
niekoľko mojich myšlienok, ktorými by som rád niečo povedal... ...,no skĺzlo tam kam som to smerovať nechcel.. meniť to nebudem, navrátim sa k tomu inokedy
niekoľko mojich myšlienok, ktorými by som rád niečo povedal... ...,no skĺzlo tam kam som to smerovať nechcel.. meniť to nebudem, navrátim sa k tomu inokedy
Roztopašný človek hľadí do dlaní.Robí veci, čo iných ľudí raní.Zrak obráti pred krivdou.Žije len svojou pravdou.
Tento príbeh by mal každý poznať, no neviem či si ho všetci uvedomujú. (Prečo prestáva fungovať dnešná spoločnosť? Pretože prestáva fungovať reklama.)
Kde Svetu robím chybu,či tam, že chytám rieku za rybu,či zato, že lovím zver kvôli koži,či za to, že mám ľudskú krv na noži?
Kam sa hrabe kreativita, keď mám v rukách rýľ. Roľa je veľká pevná hmota a ja slabý ako motýľ. ...
Čistou hlavou proti múru, mať dvojkríž na mundúru, v rukách ihlu, niť, za náš národ. Rozdeliť mojich od svojich a jazvu zoceliť.
Ako by sa pozerali na Slovensko historický národný buditelia našej vlasti? Tá myšlienka mi nedáva spávať. Či snáď nie sme v tej istej situácii, ako za Uhorska, Tretej ríše, či za Sovietskeho zväzu? Z generácie na generáciu na nás tlačia, aby sme sa zmenili. Chcú aby sme boli taký, či onaký. Či to vidím iba ja, či to vidíme všetci?
V tomto článku som sa snažil byť nezaujatý, ale asi sa mi to nepodarilo. Jeho témou je reklama na webe, a ako to vnímajú všetky zainteresované strany. Začnem však od začiatku.Väčšinu ľudí ťahá sadnúť si k PC a pripojiť sa k internetu fakt, že poskytuje takmer všetky informácie tohto sveta. Cez internet sa dá komunikovať, pracovať, vzdelávať, zabávať a mnoho, mnoho iných vecí, či činností. Internet ponúka veľa možností ako peniaze zarobiť, ale aj ich minúť.
Oči plné strieborného jasu, vykukujú s pod kučeravých vlasov, jasnejú s pokožkou belasou, podčiarkujú tvoju krásu.
I. Prepáčte mi dievčatá, že vás milovať nemôžem, pravda je však taká, že už milujem.
Ešte skôr než mi ruky padnú, chcem vidieť tvoju tvár krásnu. chcem vidieť tvoje krásne oči, z ktorých šťastie, a nie smútok kročí.
Kráčali sme všetci spolu, kráčali sme do pekla. nechali nám našu smolu, nechali nám proroka.
Dve opisy, ktoré mi tak náhodne vznikli vhlave v dnešný den. Opis v autobuse a Opis v Bernarde. Dúfam, že Vás aspoň potešia, keď nepobavia.
Pohľad sebca na to, kedy a ako sa stal sebcom. Ako sa dá s toho ujsť a čomu sa vyhnúť nedá. Nie jeden z Vás sa nájde medzi riadkami, bez toho aby si o sebe niekedy myslel, že je sebec.